V Poľsku zaplatíte kartou už aj zeleninu na trhu.

V Poľsku sa podaril urobiť veľký skok v podpore bezhotovostných platieb. Kým pred troma rokmi až 77 percent aktívnych miest predaja  neakceptovalo karty a v krajine mali 16 POS terminálov na 100 obyvateľov, dnes ich majú 25 na ten istý počet ľudí. O tom, ako sa to v Poľsku podarilo, hovorí pre ZBK Pawel Widawski, viceprezident poľskej nadácie Cashless Poland. Na konferenciu Deň bez hotovosti 2019 prišiel do Bratislavy na pozvanie spoločnosti Visa.

Čo ste urobili, že sa platobné terminály tak rýchlo rozšírili medzi obchodníkmi?

Riešenie bolo jednoduché. Ponúkli sme obchodníkom jeden terminál na rok zadarmo, aby si ho odskúšali. Zistili, že tržby sa im zvýšili a náklady až tak nie. Počet terminálov v krajine za necelé dva roky vzrástol zo 600 až na takmer 900 tisíc. Vzrástla aj konkurencia medzi poskytovateľmi platobných služieb a vznikli nové predajné kanály.

Nemali ste obavu, že darované POS terminály nebudú podnikatelia používať?

Mali, ale nepotvrdilo sa to. Navyše ich priemerná transakcia vzrástla na 52 zlotych (12 eur), pričom priemerná mesačná hodnota transakcií na jeden terminál predstavuje 4000 zlotych (930 eur).

Na konferencii Deň bez hotovosti ste spomenuli, že poľský trh s platobnými kartami je iný ako ten slovenský. V čom konkrétne?

V období za posledných 20 rokov sa väčšina bánk v Poľsku rozhodla predať časť tzv. acquiring portfólia nebankovým subjektom. Na Slovensku banky stále karty vydávajú aj poskytujú terminály. V Poľsku preto platobnému trhu dominujú nebankové platobné inštitúcie, i keď máme aj výnimky. Niektoré banky si nechali vydávanie kariet aj získavanie klientov pre POS terminály. Dnes sa niektoré banky, napríklad ING bank, do tohto biznisu vracajú, ale skôr ako distribučné subjekty.

Kto je najväčším hráčom na trhu vo vydávaní kariet a platobných terminálov?

Najväčšia firma je eService, ktorá je z časti vlastnená veľkou bankou PKO BP.

Neboja sa dominantní hráči na trhu, že s vaším programom na rozšírenie terminálov im príde na trhu nová dravá konkurencia?

Veľkí sa neboja, lebo sú dobre pripravení a majú inovatívny onboardingový proces. Ale program určite otvorí dvere pre nových hráčov.

Prídu na platobný trh aj fintechy?

Už nejaké na trh vstúpili napríklad britský SumUp, ktorý ponúka mobilné platby a rastie veľmi rýchlo. Máme aj iných záujemcov, ktorí zatiaľ čakajú na schválenie vstúpiť na poľský trh.

Potrebujú poľskú licenciu na poskytovanie platobných služieb?

Poskytovateľom z krajín EÚ stačí licencia z domovských krajín, ale aj tak musia prejsť procesom schvaľovania v Poľsku. Proces je však rýchly a nie príliš byrokratický.

V rámci programu popularizácie bezhotovostných platieb ste ponúkali POS terminály aj do kostolov. Ako to prijala cirkev?

Zapojilo sa do toho už viac ako 100 kostolov. Využiť sa to dá napríklad pri kostolných zbierkach, ktoré sa doteraz zbierali v hotovosti. Platiť kartou sa dá aj za služby cirkvi, ako sú svadby či pohreby. V tejto oblasti vidím väčší priestor na rozšírenie, lebo chodiť s terminálom po kostole je stále považované za kontroverzné.

V akom stave je štátna podpora pre fintechy v Poľsku?

Hlavná inštitúcia je Poľský úrad pre finančné služby (KNF), ktorý má inovačný hub, čo je podobné, ako máte vy na Slovensku. Úrad mal v pláne zriadiť sandbox pre fintechy, ale teraz je to zmrazené.

Prečo?

KNF plánuje urobiť lepší výskum, ako by to malo fungovať. Pôvodná myšlienka bola vytvoriť decentralizovaný sandbox prevádzkovaný bankami. Od toho sa upustilo a hľadá sa nové riešenie.

Vo Varšave sa dá platiť kartou aj za lístok na metro, aj za pivo v krčme. Je to bežné len v hlavnom meste, alebo už v celom Poľsku, aj na vidieku?

Hlavné mesto je špecifické, ale v Poľsku máme veľa veľkých miest, kde je platba kartou bežná. Na vidieku a v malých mestách je situácia iná, ale nie dramatický. Ak sa pozriete na hustotu miest, ktoré sa podieľajú na našom programe Bezhotovostné Poľsko sú po celej krajine. Budúci rok sa chceme viac zamerať na mimomestské oblasti.

Je prekvapujúce, že kartou sa dajú platiť aj naozaj malé sumy…

Áno, dnes je u obchodníkov bežné, že vám dovolia platiť za tovar aj v hodnote jedného zlotého (20 eurocentov). Ešte pred štyrmi rokmi ste všade našli nápis, že platiť kartou môžete len nad istý limit, to sa už dnes nedeje. Napríklad cez Dušičky som si pred cintorínom mohol prvýkrát v živote kúpiť sviečku kartou. Dokonca už aj na zeleninovou trhu sa dá platiť kartou. To je zmena, ktorú vidíte nielen v štatistikách, ale aj v reálnom živote.

Na Slovensku už platí európska regulácia platieb PSD2 skoro dva roky, ale žiadny boom fintechov nenastal najmä kvôli prísnej regulácii zo strany NBS. Ako je to v Poľsku?

Poľská banková asociácia vyvinula vlastné štandardy pre zavedenie PSD2, čo je vlastne poľské API (aplikačné rozhranie). To bolo prijaté skoro všetkými bankami. Takže poľské banky sú pripravené na otvorenie svojich systémov tretím hráčom. Súčasne sú banky lídrami v zavádzaní produktov postavených na tejto regulácii.

Viete dať príklad?

ING bank už spustila aplikáciu, kde môžete vidieť aj účty z iných bánk, čo je agregačná služba. Integrované síce nie sú ešte všetky banky, ale je to prvý krok.

Ako poľské banky vnímajú fintechy? Ako konkurentov, partnerov alebo malé ryby, ktoré môžu zhltnúť?

Spočiatku boli banky voči fintechom podozrievavé až agresívne. Už sa to nedeje. Dnes sú banky veľmi inovatívne, takže keď vidia na trhu nový produkt, chcú ho zaviesť čo najskôr. Skoro všetky veľké banky majú fintechové inkubátori. Veľa bánk už investovalo do fintechov a máme úspešné aj neúspešné príbehy. Dôležité je, že banky sa neboja experimentovať.

Aký je úspešný príbeh?

Platobné riešenie od firmy PayPo, kde investovala Alior bank.

Ktorý typ fintechu regulačný (regtech), platobný či poistný (insurtech) má lepšie vyhliadky do budúcnosti?

Fintech nie je jednotlivá firma, je to fenomén, ktorého súčasťou sú aj banky. Napríklad poľské banky investovali do platobnej brány Blik, ktorá je veľmi úspešná. Viaceré fintechy sú startupy, ktoré keď rastú, po čase sa rozhodnú, že potrebujú bankovú licenciu. Nerozdeľoval by som striktne fintechy a banky.

Ak máte platobnú bránu Blik, nestrácajú medzinárodné platobné schémy ako Visa či MasterCard v Poľsku popularitu?

Nie, práve naopak. MasterCard dokonca zainvestoval do Bliku a chce ho dostať do zahraničia. Banky skúšali zaviesť národnú kartovú schému, ale zistli, že by sa to ekonomicky neuživilo, tak od toho plánu upustili. Takže Visa má stále najväčší podiel na poľskom trhu. Navyše myšlienka spustiť program Cashless Poland prišla od kartových spoločností. Bez ich finančnej pomoci, by sme ho nemohli spustiť.

Ďalšia horúca téma na Slovensku sú okamžité platby. Naše banky sa zatiaľ nehrnú do ich zavedenia. Tvrdia, že by museli byť drahé a nevedia, či by si zákazníci za ne boli ochotní priplatiť. Ako je to v Poľsku?

V Poľsku sme už okamžité platby zaviedli. Máme dokonca dve schémy na okamžité platby, ktoré medzi sebou súťažia. Každá banka ich ponúka a hoci sú trocha drahšie, ako bežné platby, nie je to problém.

Je v Poľsku rozšírený crowdfunding?

Máme nejaké crowdfundingové platformy, ale máme aj legislatívne či psychologické bariéry. Z dlhodobého hľadiska má táto forma investovania budúcnosť, ale bude sa rozvíjať pomalšie, ako by sme chceli.

//////////////////////////////

Kto je Pawel Widawski

Viceprezident nadácie Bezhotovostné Poľsko, ktorá podporuje bezhotovostné platby. Zakladal aj nadáciu Fintech Poland, ktorá podporuje finančno-technologické firmy a inovácie. Okrem toho účí na Varšavskej univerzite. V minulosti bol šéfom platobných systémov a digitálneho bankovníctva v Poľskej bankovej asociácii.

Príbuzné články

Máte otázky? Neváhajte nás kontaktovať 02 / 12 345 678